Mária Živčáková
Na konci opäť začiatok I. (čítanie na pokračovanie)
Neviem čím to je, že si ma vyberajú tí nadpozemskí ľudia. Eli zmizla, ale prišiel ďalší. Doteraz sa nepredstavil, ale viem o ňom.
syndrom vyhorenia Zoznam autorových rubrík: Asi som neprišla len tak, Bol raz jeden Vasiľ, Skákanie cez plot alebo matury, Sexovanie s dušou, Dievča zo smetiska, Súkromné, Nezaradené
Neviem čím to je, že si ma vyberajú tí nadpozemskí ľudia. Eli zmizla, ale prišiel ďalší. Doteraz sa nepredstavil, ale viem o ňom.
Strach ma prenasleduje všade. Ľakám sa všetkého, fakt všetkého, opýtajte sa spolubývajúcich. Boja sa vojsť do izby, aby som sa nestrhla. Zaspím až neskoro v noci a aj to po dlhej námahe. Už som to nemohla vydržať. Musela som ísť domov, na smetisko.
Pokúsila som sa ho nájsť, dlho som ho hľadala, všade, bez úspechu.
Teplé leto vystriedal chladný september a ja som sa pomaly ale isto tešila na školu. Možno to znie divne a hlúpo, ale fakt sa teším, budúci prváci sa vždy tešia, prvý týždeň, potom ich to prejde. Bolo skoré či neskoré ráno, klasické prázdninová, kolo 8. Česala som sa, vlastne pokúšala som sa zopnúť vlasy gumičkou, keďže svoju prehru s rozčesávaním som si už dávno uvedomila. V zrkadle som za sebou zbadala Eli.
Čakala som ju, dlho som ju čakala a ona nechodila. Povedala, že príde čoskoro, že ma zavedie tam, kde to sľúbila a nechodila. Bola som smutná a sklamaná. Pripadala mi tým veľmi ľudsky, nespĺňa, čo sľúbi. To sa už človek nemôže spoľahnúť ani na mŕtvych?
Akademický týždeň. Učila som sa, ......teda....... snažila som sa učiť. Moderátori jedného nemenovaného rádia mi oznámili 23. hodinu. Mala som v sebe dve tabletky Mema+ a dva litre kofoly a spoľahlivo odohnaný spánok, ale chuť do učenia mi to neprivodilo.
Dlho som ju nevidela a jej existenciu, či neexistenciu mi pripomínali len koráliky. Hrala som sa so sestričkou na pieskovisku, alebo sestrička so mnou? Ani neviem, piesok mi pripomína detstvo. Chutne škrípal pod zubami a k tomu kuracie ... no.... hovienka, to bola delikatesa, aspoň pre štvorročné decko. Som rada, že už nemáme kurence. Bibi bude musieť stačiť len ten piesok
Stretla som ju na chodbe. Bolo kolo siedmej. Tak skoro ešte nikdy neprišla. A vlastne som ju ani nečakala.
Prišla až o tri týždne. Bol dosť neskorý večer. Asi okolo jednej. Učila som sa. Len tak sa objavila na stoličke oproti mne, čo je večne zaprataná mojim oblečením.
Na druhý deň som išla k jednej babenke, čo býva blízko nás. Má asi 85 rokov, možno aj viac. Tvár má celú zošúverenú. Volám ju Babka Ľapči budka. Pokiaľ sa tu pred 50 rokmi niekto stratil, určite bude o tom vedieť.
Na predpárdňovú príhodu som po pár dňoch zabudla. Až do jedného popárdňového dňa.
Bol celkom obyčajný deň, vlastne večer, teda noc. Asi okolo 1. Sedela som za počítačom a hľadala aspoň náznak nejakého nemeckého textu o histórii Nemecka, ktorému by som aj ja rozumela.