V poslednej dobema dážď a voda prenasleduje dosť často. Začalo sa to pred vyše týždňom, keďsme odchádzali so súborom do Talianska na festival. Ako náročky muselo pršať.Autobus nepristavil tam, kde to bolo dohodnuté a my sme si museli v daždis kuframi a krojmi vyšliapať kus cesty. Ani štipka suchej látky namne neostala. Ale.................bolo to nádherné. Vodu mám rada. To, že somprvú hodinu kvôli mokrému šatstvu nesedela, je len zanedbateľné. Dáždnik bol nanič, celkovo je to nanič vec, taký dáždnik, ak dážď chce, dostane sa ku vám,stačí len zavolať kamaráta vetríka a je to. Fakt, o ničom, anipršiplášť vás nezachráni.
V Taliansku to pokračoval. Čo vám môžem odporučiť, toje kúpanie v mori v noci, more je stokrát teplejšie , medúzky plávajúokolo..... Slnko pomaly vychádzaa voda je tak úchvatne teplá (alebo vonku je taká kosa, že more sa zdáteplejšie, alebo predsa len to celodenné vyhrievanie niečo urobí). Okolo super ľudia, čo vám poviem, ten pocitchcem zažívať deň čo deň.
A včera, šli sme z vystúpenia, po ňom na dobrýkláštorný kvas a chytil nás dážď. Moje letné oblečenia, v podaní sukničky, tričočkaa letných sandálok, neostalo ani štipočkou suché. Pri tom pohľade na prúdvody, ktorý sa lial dole cestou, sme sas Ľubkou obe vyzuli. Beh v daždi po prázdnom námestí, blesky šľahajú,hromy spievajú, autá nechodia, voda sa leje, stužky vejú vo vlasocha sandále v rukách sa hompáľajú a sú ešte mokrejšie akoby bolina nohách, do toho moje výkriky „zápal pľúc!!!" .......... Jedno vám alepoviem, na bielych pásoch zebry sa šmýka. Veľmi šmýka !!! Zastavila ma až diera na ceste, tie večnepreklínané jamy, diery a výmole mi teraz zachránili život, asi by ma aj tojediné auto prešlo, nebyť tej jamy. Vďaka jamka.
Vodnár sa nezaprie. Prišla som domov a miesto utekaniarovno pod uterák som sa ešte vrátila a pobežala si po trávniku so skokomdo detského bazéna uprostred dvora. Keď mokrá, tak poriadne a nech tostojí za to!